Štefan Hríb to trochu prehnal

Štefan Hríb a jeho relácia opäť končia, tentoraz v rozhlase. Presnejšie vo verejnoprávnom rozhlase. Dôvodom má byť podľa Hríba okrem iného aj tzv. kauza Rúfus, na ktorú reagoval i minister kultúry Marek Madarič (v týždenníku Slovo napísal komentár: Len si tak kopnúť do Rúfusa).

O čo vlastne ide?
V rozhlasovej relácii Bez lampy vysielanej zhodou okolností práve v deň pohrebu básnika Milana Rúfusa povedal jej spolumoderátor Juraj Kušnierik, že zomrel veľký básnik. Načo Hríb reagoval slovami: „Ja ho mám spojeného s tým, že v tých najťažších rokoch Slovenska bol na zlej strane."„Každý sa mýlime, niekedy," reagoval Kušnierik. Na čo Hríb dodal: „Nebol to omyl, to bolo vedomé." Ukončil to Kušnierik slovami: „Nech mu dá Pán Boh večnú slávu."
Podľa môjho názoru to pán Hríb už trochu prehnal. V niektorých veciach možno so Štefanom Hríbom súhlasiť, ale takéto nevhodné poznámky na adresu nebohého významného básnika v deň jeho pohrebu si mohol odpustiť.
To, že bol členom komunistickej strany a počas mečiarizmu sympatizoval s vtedajšou vládnou garnitúrou ešte neznamená, že to bol Rúfus zlý človek. Hoci to Štefan tak priamo nepovedal, je jasné kam tým mieril.

Pamätám si jeden Hríbov editoriál, keď písal, ako bol kdesi v zahraničí a prechádzal sa medzi historickými pamiatkami. Rozplýval sa nad ich minulosťou, nad tým ako boli svedkami odvekého neustáleho boja dobra zo zlom a keď už bol pri zle. ihneď do toho zatiahol Slotu, Fica a Mečiara a súčasnú vládu.

Keď som videl na obrázku Rúfusa, videl som starého šedivého deduška. Hneď som si spomenul na svojho starého otca. Starý otec nebol básnik a ani komunista, ale bol to veľmi dobrý človek, ktorý každému vždy rád pomohol, a ľudia ho mali radi. Ale i on stál na nesprávnej strane. Vždy volil Mečiara, vždy sa ho zastával a keby žil dnes tak by určite volil Róberta Fica. A pritom bol vo svojej podstate konzervatívec, pravičiar, euroskeptik a zároveň kresťan – katolík. Teda niečo Štefanovmu srdcu blízke
Myslím si, že keď si odmyslíme ortodoxných komunistov a ľavičiarov tak výraznú časť voličov strán vládnej koalície tvoria voliči podobného razenia ako bol môj starý otec. Prečo nevolia OKS, KDS alebo KDH? Prečo nevolia to Hríbovo dobro? Prečo? A prečo sa podarilo R.Ficovi získať značnú časť voličov HZDS, keď ho v minulosti stavali na rovnakú úroveň so Šebejom, Tatárom, Čarnoburgským, Palkom či Lipšicom? A prečo v zahraničí voliči podobného razenia masovo volia pravicové konzervatívne strany (v Poľsku Právo a spravodlivosť, v USA republikánov, atd.).
Pri svojom filozofovaní o morálke, dobre a zle by sa mal nad tým Štefan Hríb zamyslieť. Pretože väčšina z tých ľudí sú dobrí ľudia, dobrí kresťania a zlo pre nich predstavujú okrem Dzurindovcov aj Štefanovi tak sympatické konzervatívne (mini)strany.
A ako by sa mu páčilo keby moderátor vo verejnoprávnom rozhlase v deň pohrebu Júliusa Satinského povedal, že v tých najťažších rokoch Slovenska bol na zlej strane a bolo to vedomé. Vtedy by to bola pravdepodobne nechutnosť najväčšieho zrna.