Prečo nebol Dzurinda v galaprograme o Eure?

Dovidenia koruna, vitaj Euro tak znel názov stominútového galaprogramu vysielaného v STV minulý týždeň. Priznám sa, že som ho nevydržal pozerať celý, vlastne videl som z neho len útržky. Následne som si tento týždeň prečítal článok Mikuláš Dzurinda neexistuje. Nepátral som či tam pán Dzurinda bol, ale kto sleduje marketingové postupy strany Smer nemôže byť prekvapený tým, že sa nedostal do záberu STV.

Prijatie eura je pre Smer citlivá záležitosť. Práve voliči Smeru mali z prijatia novej meny najväčšie obavy. Navyše treba brať do úvahy fakt, že všetky vlády čo doteraz prijali euro, tak svoj mandát v ďalších voľbách neobhájili. A ako s tým súvisí Mikuláš Dzurinda?
Dzurinda je hlavným predstaviteľom bývalej vlády. Tej bývalej vlády, ktorej kritiku si Robert Fico nevie takmer pri žiadnej príležitosti odpustiť. Či zomrel pápež, alebo sa otvárala dialnica, či vypukla finančná kríza, vždy si nejakou okľukou našiel Robert Fico v rámci danej témy priestor na ostrú kritiku bývalej vlády. Kto dlhodobo sleduje Ficove vystúpenia a pozná názory bežného občana, začína nadobúdať dojem, že ide o veľmi premyslenú stratégiu. Niet sa čomu čudovať. Každá strana chce predsa vládnuť, ale bez podpory voličov sa to nedá. Politický marketing je bežnou praxou vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Robiť z čierneho biele a bieleho čierne, či robiť z vody Coca-Colu.
Na Slovensku nemožno očakávať, že budú občania s akoukoľvek vládou spokojní kvôli tomu čo urobí. Vláda jednoducho nemôže robiť zázraky, môže robiť len to čo jej ekonomika dovolí. Kto chce uspieť musí presvedčiť, že to čo robí, by iní urobili omnoho horšie.
Smer si zrejme vybral túto cestu. Presvedčiť ľudí, že ich konkurenti sú najväčší neschopáci, zlodeji a ekonomickí vlastizradcovia. Rušenie krížových dotácií v energetike, rast ceny plynu a ropy na svetových trhoch v kombinácii s privatiázciou strategických podnikov počas Dzurindovej vlády vytvorili Smeru príležitosť na to aby ľudí o tom naozaj presvedčili. Terajšej opozícii sa to teraz veľmi ťažko vysvetľuje, preto sa Smer k tomu neustále vracia a vracia. Argumenty Smeru sú jasné: Dzurindovci rozpredali strategické podniky do zahraničia skoro zadarmo, cena plynu stúpla o 600%, my nekradneme - my sme nič nesprivatizovali, privatizácia SPP bola ekonomická vlastizrada, atď. A čo má na to povedať občan, ktorému sa faktúra za energie zdá vzhľadom k svojmu príjmu privysoká? Odpoveďou sú prieskumy verejnej mienky, podla ktorých by strana Smer mohla po volbách pokojne vládnuť sama.
Preto ak M.Dzurinda bol v hľadisku spomínaného galaprogramu, Smer si predsa nemohol dovoliť aby si ho ľudia spájali so zavádzaním eura. M.Dzurinda sa predsa stal symbolom zdražovania a rozpredaja strategických podnikov, a ťažko povedať čo by si pomyslel dôchodca, ktorý dostal dôchodok necelých 300 eur a teraz by videl škeriaceho sa Dzurindu v hľadisku, v dobe kedy vláda očakáva, že euro bude občanmi vnímané pozitívne.